Dodo Krnáč

Jozef „Dodo“ Krnáč sa narodil 30. 12. 1977 v Bratislave. S džudom začal vo veľmi útlom veku, veď na tatami sa vďaka sestre Jane dostal už ako štvorročný, keď spoločne navštevovali krúžok judo na Kvačalovej ulici v Bratislave pod vedením Miroslava Lipovského. Po čase prešiel do Judo klubu Pozemné stavby Bratislava, ktorého členom je dodnes. Na jeho športovom raste sa podieľali mnohí tréneri. Patril medzi nich Peter Forró, František Nagy, bratia Jerguš a Andrej Ferkovci, Igor Šuhaj, Maroš Lazár, Ján Klepáč či Ivan Jamriška, ktorý sa pred olympiádou staral o jeho kondičný rast. V Banskej Bystrici, kde strávil prvý rok štúdia na strednej škole trénoval pod vedením Jána Gregora a Františka Jirsáka. Najdlhšie však spolupracuje s Rastislavom Mezovským, ktorý bol pri všetkých jeho medzinárodných úspechoch.

Dodo získal svoj prvý džudistický diplom v roku 1983 za 5. miesto na Olympiáde žiakov. Dodnes má v živej pamäti, ako mu ho Peter Forró odovzdával. Cesta k úspechu však rozhodne nebola priama, veď svoje prvé majstrovstvá sveta vyhral až ako dorastenec. Stálo to však za to, veď to boli hneď juniorské majstrovstvá Slovenska. V dorasteneckej kategórii sa mu darilo najmä na Zlatej šerpe, ktorú vyhral tri krát za sebou ako aj na Memoriále E. Gudernu. Po prvej Zlatej šerpe "vyfasoval" svoje úvodné súťažné judogi značky Noris a bol zaradený do tréningového centra mládeže.

Za zmienku rozhodne stojí trojnásobné víťazstvo na Majstrovstvách Slovenska v kategóriách, dorastencov, juniorov aj mužov v roku 1994.

Takýto talent neušiel oku reprezentačných trénerov a tak „Dodo“ cestoval na svoje prvé juniorské majstrovstvá Európy (Lisabon) aj sveta (Káhira). Egypt si vyžiadal nováčikovskú daň, keď Dodo prehral po pár sekundách s ruským pretekárom a súťaž ukončil. V Portugalsku už bojoval lepšie, keď sa predstavil v dvoch zápasoch až do konca a hoci prehral, bol so sebou viac spokojný.

V nasledujúcom roku športovo „akceleroval“. Na ME 1995 vo Valladolide /Španielsko/ sa mu podarilo siahnuť na prvú medailu - bronzovú spolu s Janou Závackou zo Sokola Bratislava. V roku 1996 dosiahol pre neho i pre slovenské judo obrovský úspech. V portugalskom Porte sa stal juniorským majstrom sveta a to spôsobom, na ktorý dodnes vo svete mnohí odborníci nezabudli. Všetky zápasy vyhral suverénne na ippon, spolu za 252 sekúnd, pričom finále trvalo iba niekoľko sekúnd. Na následných ME juniorov v Monte Carle skončil druhý, vo finále mu španielsky pretekár Uematsu vrátil prehru z predchádzajúceho finálového stretnutia na MSJ v Porte.

Z Majstrovstiev Európy mu chýbal už len najcennejší kov. Ten sa mu podarilo získať v roku 1997 v Slovinskej Ľubľane, kde mu pomohla veľmi dobrá divácka kulisa zo Slovenska. Medzi povzbudzujúcimi zohral nezastupiteľnú úlohu aj Jozefov otec, ktorý ho sprevádzal, tak ako aj pri ďalších úspešných vystúpeniach.

Po prechode do kategórie mužov sa Jozefovi najskôr darilo v akademických súťažiach, kde vybojoval na Akademických majstrovstvách sveta dve bronzové medaily a v roku 2000 aj titul akademického majstra sveta. Na Svetových letných univerziádach na Mallorke a v juhokórejskom Daegu získal dve bronzové medaily.

V roku 2004 sa Jozef nazbieral na kvalifikačných turnajoch dostatok bodov  a kvalifikoval sa na OH do Atén. Na predchádzajúcu OH v Sydney v roku 2000 sa mu pre opakované zranenia prebojovať nepodarilo, a tak mal dvojnásobnú motiváciu. Do prípravy dal všetko. Našťastie sa mu tentoraz vyhli aj zdravotné problémy, takže forma bola vynikajúca. Naša športová verejnosť mu dôverovala a on sa odvďačil tým najkrajším darom, supervýkonom a bojovnosťou, ktorá priniesla Slovensku prvú džudistickú medailu na OH. Jej strieborný lesk  je zatiaľ najväčším úspechom v histórii slovenského džuda. Dodo si v tento úspešný rok pripísal ešte ďalšie osobné víťazstvo, keď dokončil vysokoškolské štúdium FTVŠ a stal sa diplomovaným trénerom v odbore judo. 

Na ME seniorov sa Dodovi podarilo konečne preraziť roku 2001, keď v Paríži získal bronzovú medailu. Ďalší rok 2002 bol pre neho ešte úspešnejší, keď sa mu podarilo získať striebro na ME v slovinskom Maribore a siedme miesto na majstrovstvách sveta v nemeckom Mníchove.