História SZJ pre Vás

Jedinečná publikácia

Nemala by chýbať v knižnici žiadneho slovenského džudistu.

Objednaj tu!

Znenie správy

21.05.2005 15:49 Vek: 19 yrs
Kategória: Oznamy REPRE
Od: TASR

Historické striebro pre Slovensko na ME

Ako dobre načasovaný výbuch bomby zapôsobilo na európskom šampionáte v rotterdamskej hale Ahoy striebro slovenského reprezentanta Borisa Novotného.


Člen Slávie STU Bratislava, ktorý žije dlhodobo už štvrtý rok v Štokholme so svojou priateľkou, bývalou hádzanárkou Interu Bratislava Barborou Miezgovou, dosiahol v hmotnosti do 81 kg životný úspech, ktorý od neho v podobe striebra nikto nečakal.

 

"Tak to je naozaj pravda, všetkých a asi aj seba príjemne šokoval," povedal tréner reprezentácie Rastislav Mezovský. "Vo finále urobil chybičku, keď Nemec Bischof, ktorý vlastní aj striebro z vlaňajšieho európskeho šampionátu, uplatnil seoinagu už v 85. sekunde, až dovtedy zápasil úplne bezchybne. A to vôbec nemal jednoduchý žreb, aj keď prvé kolo mal voľné, pretože na neho v druhom čakal nepríjemný Ukrajinec Čymčiuri."

 

Boris Novotný, 28-ročný rodák z Rimavskej Soboty, hneď začerstva, po slávnostnom vyhlásení medailistov, pátral po koreňoch úspechu. "Ani sám neviem, kde sa to vo mne zobralo," povedal úprimne. "Veľké oči som pred šampionátom nemal, najmä preto, že ma dosť prenasledovali nepríjemnosti, napríklad v Tate tesne pred šampionátom som si zranil kríže, bol som aj chorý, takže som letel do Rotterdamu priamo zo Štokholmu so značnou skromnosťou. Na druhej strane mi možno tento stav aj pomohol. Telo po tých rokoch už vie, čo má robiť, v hlave som nemal žiadneho strašiaka, na zápasy som nastupoval uvoľnene, s presvedčením, že ak dobre začnem, môžem aj dobre skončiť."

 

Pre Borisa Novotného bol významný prvý krok na tatami. "Čakal na mňa nepríjemný Ukrajinec Čymčiuri a ja som vedel, že ak sa cez neho dostanem, mám šancu niečo dosiahnuť. Veľmi ťažké bolo pre mňa aj päťminútové semifinále s Britom Burtonom. Možno mi trochu vo finále aj chýbali sily, pretože si myslím, že Nemec Bischof, tak ako hocikto iný, je zdolateľný. V džude je to už raz tak, stačí sekunda nepozornosti a je po zápase. Teraz si s úľavou hovorím, že konečne. Konečne sa mi podarilo potvrdiť a ukázať všetkým, čo ma odpisovali, že ešte nepatrím do starého železa."

 

V Štokholme Boris Novotný pracuje, aktívne robí džudo a ešte pôsobí ako tréner. Samozrejme, striebro sa chystá primerane osláviť. "Neviem, možno na izbe, alebo niekde v meste. V nedeľu sú však v akcii ešte traja naši džudisti, takže všetko treba robiť s mierou. Do Bratislavy necestujem, v nedeľu priamo poletím do Štokholmu."

 

Do Štokholmu Boris Novotný presídlil pred štyrmi rokmi, po tom, čo odišiel z banskobystrickej Dukly. Ovocie driny zožal nečakane vtedy, keď ako samorast sám na sebe pracuje. "V tejto sezóne mi príprava vyšla, absolvoval som tri turnaje, najvyššie som skončil vo Varšave na 5. mieste, deviaty som bol v Budapešti. Škoda, že som ochorel a v Tate zranil kríže, aj som dokonca uvažoval, či na šampionát do Rotterdamu pôjdem. Všetko zlé je na niečo aj dobré a ja som v sobotu zažil vo svojej džudistickej kariére najkrajšie chvíle."