Rozhovor s Marekom Matuškom pre FightNews.sk

Marek Matušek poskytol rozhovor e-zinu FightNews a jeho redaktorovi Dynamo SK, možno Vás bude zaujímať o čom.

---

Keďže by sme sa do budúcnosti radi venovali aj iným, dajme tomu momentálne menej populárnym bojovým športom, vydali sme do banskobystrickej Dukly, kde trénujú naši vrcholoví džudisti. Odniesli sme si odtiaľ rozhovor s Marekom Matuszekom, reprezentantom Slovenska na olympiádach v Atlante a Sydney.

FN: Ako si sa vlastne k judu dostal?
MM: Ja pochádzam z Pezinka. Keď som bol siedmak na základnej škole, tak otvorili u nás krúžok juda, vtedy to bol vlastne ešte pioniersky krúžok. Prihlásil som sa tam, o dva roky neskôr som sa stal majstrom Československa starších žiakov a tento úspech ma vlastne motivoval k tomu, aby som pri jude ostal aj naďalej.

FN: Bol to tvoj prvý šport alebo si robil nejaké športy aj predtým?
MM: Robil som aj iné športy, ale pri žiadnom som nejako dlhšie neostal. Skúšal som orientačný beh, hádzanú aj ľahkú atletiku. Ale zostal som napokon pri tom jude.

FN: Čo nakoniec u teba rozhodlo v prospech juda? Bol to možno ten úspech na Majstrovstvách Československa, čo ťa ,motivovalo ostať pri jude?    
MM: Asi to bol aj ten úspech, to víťazstvo. A bol som v tom dobrý, takže to asi rozhodlo.

FN: A ten tvoj prvý pohľad na judo? Prečo si sa rozhodol práve pre tento šport?
MM: Možno z toho dôvodu, aby som sa dokázal brániť a určite aj pre fyzickú kondíciu.

FN: Hovoríš, že si s judom začal ako siedmak, myslíš si, že je to je vhodný vek, kedy s týmto športom začať, alebo možno skôr alebo neskôr?
MM: Myslím si, že som začal dosť neskoro. Optimálne je začať tak okolo veku tých desať rokov, teda približne tí piataci.

FN: Vzhľadom na to, že si s judom začal trochu neskôr si možno mal takú malú nevýhodu, ale dnes si asi jeden z našich najlepších judistov. Ako to vysvetlíš?
MM: Mne pomohlo to, že som bol dobre fyzicky pripravený, že som dobre behával, mal som kondíciu a asi mám aj talent na judo, že som sa tak rýchlo dokázal naučiť niektoré techniky a chvaty. Prvé roky som vyhrával aj so zdatnejšími súpermi, aj vďaka tomu, že som bol dobre fyzicky pripravený.

FN: Ty si vlastne s judom začínal ešte za starého režimu. Aký rozdiel tam vidíš napríklad v tréningových metódach alebo v celkovom prístupe k judu vtedy a teraz?
MM: Za starého režimu sa vlastne za nič neplatilo, boli to vlastne pionierske krúžky, zatiaľčo dnes si členovia skoro v každom oddieli musia za ten tréning platiť určité poplatky.

FN: Čo sa týka metodiky, je tam nejaký rozdiel teraz a vtedy?
MM: Ja to neviem veľmi dobre posúdiť. Vlastne keď ja som začínal, viedli to judo v Pezinku viac menej takí nadšenci, ktorí preštudovali nejaké knižky a úplne z ničoho sa do toho pustili. Takže, povedal by som, že tie moje základy boli dosť zlé. Pomohlo mi keď som prešiel do Bratislavy a začal trénovať pod kvalitnejším trénerom.

FN: Ako momentálne vidíš situáciu slovenského juda v Európe a vo svete?
MM: Na to, akú máme malú základňu a v akých podmienkach trénujeme tu vyrastajú vynikajúci judisti, čo dokazuje Krnáčova strieborná medaila z olympiády.

FN: Čo si myslíš o dnešnej situácii s mladými ľuďmi, keďže sa teraz zdá, že nejako nemajú záujem o tieto športy?
MM: Ja si myslím, že hlavne tým mladým chýba tá vôľa zaťať sa. Keď príde to ťažšie tak s tým skončia. Určite je v jude dôležité mať pevnú vôľu, dokázať sa zaťať a prekonať niekedy tú hranicu vlastných fyzických síl.

FN: Koľko rokov ty už vlastne judo ťaháš so sebou?
MM: Začal som v dvanástich a teraz budem mať tridsaťtri.

FN: Čiže ty si vlastne taká stálica v slovenskom jude. Prakticky sa stále tvoje meno objavuje objavuje okolo juda. Čím to je, že ty si vydržal a ostatní nie?
MM: Dá sa povedať, že už vyše roka sa venujem v prvom rade trénerstvu, ale popri tom si s tými chalanmi zacvičím, keď sa dá, tak si sám na tom tréningu niečo odtrénujem.

FN: Čo by podľa teba mohlo tomu slovenskému judu do budúcnosti pomôcť? Máš nejakú predstavu aká osveta by pomohla judu dostať sa viac do povedomia slovenskej verejnosti? Z času na čas sa objavia správy napríklad o tvojich alebo Krnáčových  úspechoch, ale inokedy veľmi o džude nepočuť.   
MM:  Judo sa profesionálne nedá robiť ako koníček napríklad popri práci. Je potrebné, aby tí chalani, ktorí sa chcú stať profesionálnymi judistami sa dostali do také strediska, ako je napríklad Dukla v Banskej Bystrici, kde sa môžu venovať čisto iba tréningu. Lebo bez toho to nejde.

FN: Aké sú teraz možnosti tréningu juda na Slovensku?
MM: Nejaké možnosti sú v Bratislave, pod Akademickým športom a potom teda jedine v Banskej Bystrici.

FN: Viem, že existujú aj také menšie kluby, kde, ako si už hovoril, trénuje zopár nadšencov. Môže toto byť ten prvý krok, ktorý dostane človeka k judu?
MM: Takéto menšie oddiely dokážu vychovať dobrého judistu, ale ak to chce robiť naozaj vrcholovo, presadzovať sa v konkurencii iných judistov, nemá inú možnosť, ako prejsť do Dukly, alebo do Strediska akademického športu.

FN: Ako hodnotíš svoju kariéru? Čo ti judo dalo a čo vzalo?
MM: Najviac ma hnevá, že som nikdy nedokázal získať nejakú veľkú medailu z Európy alebo zo sveta. Mám medaily z Univerziády, z Armádnych majstrovstiev sveta, z Armádnych hier, ale takáto veľká mi chýba.

FN: Čo s týka nových slovenských talentov, vidíš tam nejaké?
MM: Veľmi veľký talent je tiež pezinčan, Milan Randl, ktorý získal pred dvoma rokmi titul majstra Európy dorastencov. Teraz je junior a už sa dokáže presadiť aj medzi mužmi.

FN: Viem, že to Európske judo je o dosť rozdielnejšie od toho japonského. V čom sú tie hlavné rozdiely?
MM: Bolo rozdielne. Kedysi boli tie rozdiely naozaj výrazné. Japonci boli viac technickejší, zatiaľ čo Európania išli skôr silovou cestou. Teraz sa to už veľmi vyrovnáva, aj Japonci pochopili, že bez sily sa nedostanú ďalej, že musia zlepšiť aj tú silovú pripravenosť.

FN: Laická verejnosť sa začína čoraz viac zaujímať o bojové a úpolové športy. Prečo by si odporučil prípadnému záujemcovi aby sa judu začal venovať? Čo mu tento šport môže priniesť keby to chcel robiť len ako hobby, prípadne si zlepšiť kondičku?
MM:  Je to výborné na kondíciu, aj keď tento šport robí len rekreačne, zlepší sa kondička, člověk si zašportuje a na tréningu sa dá odreagovať od bežných starostí.

FN: Čo sa týka toho samotného bystrického juda, čo sa pripravuje? Kde môžeme našich judistov v blízkej dobe vidieť?
MM: Najbližšie nás čaká Veľká cena SNP, ktorý bude 20. augusta v hale na Štiavničkách, hneď po tomto turnaji usporadúvame trojdňové sústredenie, ktorého sa zúčastnia aj zahraniční hostia. Chceli by sme spolu s Jánom Gregorom z tohoto turnaja urobiť medzinárodný turnaj B kategórie, aby to bolo na lepšej úrovni než posledné roky. Inak, z tých vrcholových akcií, nášho klubového príslušníka Zoltána Palkovača čaká v septembri Svetový šampionát, ktorý sa bude konať v Egypte.  

FN: Ako vidíš jeho šance?
MM: Ťažko povedať. On dokáže poraziť aj tých najlepších, ale vie takisto školáckou chybou prehrať. Čo som sa s ním rozprával, tak sa cíti dobre, a ak sa mu podarí táto forma udržať alebo ešte vystupňovať, tak by mal byť dobrý výsledok.

FN: Čo sa týka dievčat alebo žien, vo svete je judo populárne aj medzi ženami, ako to je na Slovensku?
MM: U nás to ženské judo v poslednej dobe trochu ustúpilo. Kedysi boli výborné  výsledky, Jánošíková, Edková, ale potom ako ony skončili, ženské judo upadlo. V súčasnosti sa dostáva trochu vyššie, ale stále je na slabej úrovni. Naše slovenské judistky nedokážu konkurovať zahraničným.

FN: V súčasnosti si mnohí judisti, napr. , zarábajú peniaze v ultimátnych zápasoch alebo MMA, ako sa na tento jav  pozerajú judisti tu v Európe?
MM: Ja neviem. Veľmi som sa týmto nestretol. Neviem, akí postoj k tomu majú, či to chcú skúšať. Ja toto nesledujem.

FN: Ako vidíš judo ako reálny bojový šport, samotnú účinnosť juda?
MM:  Myslím si, že judo je dosť účinné pri sebaobrane, ale je dosť nevýhoda pri väčšom váhovom rozdiele. Akokoľvek dobrý judista ak ide proti o 20, 30 kg ťažšiemu chlapovi, tak sa presadí veľmi ťažko.

FN: Čo sa týka toho tradičného juda, trénujú sa dnes tradičné judistické  techniky, ktoré sú dnes už zakázané aj normálne na tréningoch?
MM: Nie, tieto techniky sa dnes už netrénujú.

FN: A ty ich vieš? J
MM: Ja si pamätám ako sa to vyvíjalo, niektoré techniky sme predtým mohli používať, ale postupne boli zakazované a tým pádom sa prestali trénovať, ale dokázal by som ich ešte použiť.  

FN: Aké najväčšie zmeny nastali v tých technikách, také, ktoré si Ty pamätáš?  
MM: Veľa tých dnešných techník pochádza z tých klasických. Prebieha tam možno nejaký iný úchop alebo zmena postoja ale prakticky je to klasická technika, len s nejakou obmenou.

FN: Vráťme sa ešte k tvojim športovým úspechom. Na čo najradšej a na čo najneradšej spomínaš?
MM: Najradšej asi keď som získal titul armádneho majstra sveta a najneradšej na prehru s Američanom na olympiáde v Sydney, ktoré si myslím, že som mal poraziť a možno mohlo z toho byť aj tretie miesto.

FN: Čo sa tam vlastne stalo, kde si urobil tú chybu, prečo to nevyšlo?
MM: Prispôsobil som sa jeho spôsobu boja, mal som ísť od začiatku svoju taktiku. Nepodarilo sa mi to tam, trochu som sa poplašil, spravil som nejakú chybu a on to dokázal využiť.

FN: Ako by si zhodnotil svoj štýl?
MM: Ja by som povedal, že 90% zápasov, ktoré som vo svojej kariére vyhral, som vyhral držaním, teda na zemi. Ovládam veľmi dobre jednu techniku, všetci to o mne vedia a napriek tomu sa stále dokážem s tou technikou presadiť.

FN: Aká je to technika?
MM: Slangovo sa to volá hadica. Vlastne naliezam na súpera od chrbta, držím ho za limec, popod pazuchu a pretáčam  ho do držania.

FN: Čo si myslíš o graplingu ako športe, myslíš si, že má na Slovensku budúcnosť?
MM: Mne sa to celkom páči. Grapling by som si možno aj celkom skúsil. Bolo by to určite ťažšie, keďže tam nemajú oblečené kimono, takže by som nemal súpera za čo chytiť, ale mohlo by to byť zaujímavé.

FN: Čo sa týka bystrického juda, ak by sa nejakí záujemcovia chceli prihlásiť, napríklad deti, dá sa stále prihlásiť, alebo je to už venované len profesionálom?
MM: Je možnosť aj pre deti. Tie trénujú utorky a štvrtky od 18h do 20h v hale na Štiavničkách.

FN: Takže prípadní záujemcovia by vlastne museli začať trénovať spolu s deťmi, aby sa tomu mohli venovať?
MM: Áno, museli by začať s deťmi, zvládnuť pádové techniky, nejaké tie základné chvaty a potom možno po čase by mohli prejsť aj k tým starším.

FN: Aký je ten vývin judistu?
MM: Záleží v akom veku sa začne judu venovať. Určite je ľahšie naučiť tie techniky dieťa ako dospelého človeka.

---