Semir vyskúšal v Austrálii osem zamestnaní

Víkendový turnaj SNP v džude ozdobí v Banskej Bystrici svojou účasťou aj svetobežník Semir Pepic. Džudista, ktorý sa narodil v bývalej Juhoslávii, teraz Čiernej Hore (25. septembra 1972), bol členom AŠK Dukla Banská Bystrica a reprezentoval v deväťdesiatych rokoch Slovensko.

---

Semir momentálne trénuje a pracuje v Sydney. Má aj občianstvo Austrálie, ktorú reprezentoval na minuloročných olympijských hrách v Aténach. Je členom klubu Universita New South Wales v Sydney.

Semir sa rád a často vracia na Slovensko. V Banskej Bystrici má ešte rodinný dom, ktorý teraz prenajíma Holanďanom. Pri terajšom šesťtýždňovom pobyte u nás musí bývať v požičanom byte v Sásovej, v ktorom zhodou okolností niekedy býval.

"Vlani som sa pripravoval v Bratislave so slovenským reprezentačným tímom a teraz to chcem zopakovať v Banskej Bystrici. Každý sparing navyše mi prospeje v príprave na septembrové majstrovstvá sveta v egyptskej Káhire. Už iba dolaďujem formu, fyzické parametre som zvyšoval doteraz. Turnaj SNP beriem ako tréning, aj keď sa stále držím zásady, ktorú sme si osvojili v Dukle, že na výsledku nezáleží, ale musíme vyhrať. Teším sa, že sa na tatami stretnem aj so Zolom Pálkovacsom, s ktorým sme si dohodli spoluprácu. Aj na bývalých trénerov. Najskôr sa spotím na žinenke a potom s nimi pôjdem na pivo," usmial S. Pepic. Do tašky si pribalil aj austrálsku vlajku, ak by náhodou v Dukle niečo podobné v prípade jeho víťazstva na turnaji nemali.

Vlani na OH v Aténach skončil bez umiestnenia, teraz chce v Káhire skončiť lepšie. Pri výške 185 cm si stále udržuje hmotnosť okolo 125 kg. ,,Na majstrovstvách Austrálie v mojej hmotnostnej kategórii aj open som zvíťazil. V Aténach mi však chýbal kúsok šťastia. Teraz by to mohlo byť naopak," tvrdí Pepic, ktorému tohto roku pribudol do rodiny syn Samuel.

V Austrálii nepatrí džudo medzi najpopulárnejšie športy. Menšiu finančnú podporu štátu však kompenzuje Pepicovi možnosť vybrať si krajinu, kde absolvuje šesťtýždňové sústredenie. S jedinou podmienkou: celých 42 dní musí stráviť za hranicami. Preto sa po MS v Káhire ešte vráti na Slovensko, aby splnil požiadavku austrálskeho zväzu džuda. ,,U protinožcov je všetko založené na dôvere. Ak by som sa po sústredení vrátil v zlej forme, videli by, že som ich oklamal, a nabudúce by som nedostal ani dolár."

Semir odchádzal pred piatimi rokmi do Austrálie s túžbou zdokonaľovať sa. Lepšia úroveň džuda v krajine je, no v jeho hmotnostnej kategórii nie je veľa kvalitných borcov a sparingpartnerov musí hľadať v Kórei a Japonsku. ,,Funkcionárom zväzu som navrhoval, aby k nám dvom starším dali troch mladších džudistov a mohli nám dávať viac peňazí na prípravu. Povedali mi, že som veľmi múdry. Balík financií od štátu na zväze rozdelia rovnakým dielom všetkým bez ohľadu na to, koľko majú špičkových borcov. S malými peniazmi sa však nedajú robiť veľké veci."

Aktívnej činnosti sa chce venovať ešte tri roky, no s trénerom Warrenom Rosserom si nerozumejú najlepšie. Po svetovom šampionáte rozmýšľa o zmene klubu a trénera. Mohol si finančne prilepšiť, ponúkali mu trénovať mládež, aj dávať súkromné hodiny, nemal dostatok času.

Peňažnú otázku vyriešil zamestnaním sa v bezpečnostnej službe. ,,Získať licenciu na ochranu osôb a prevážanie peňazí je veľmi náročné, pokúšal som sa o to trikrát. Najskôr bola prekážkou rečová bariéra, potom som musel zvládnuť rôzne špeciálne testy, ktoré mi dali poriadne zabrať," netajil Semir.

Štyri roky si hľadal v Sydney zamestnanie, vyskúšal ich osem. ,,Myslel som si, že dokážem robiť hocičo, no zistil som, že ovládam len džudo." Nakoniec všetko vyriešila bezpečnostná služba. Spolupracovníkov učí džudistické chvaty sebaobrany.

,,Finančne to síce nie je najlepšie, na stavbe by som si zarobil viac, ale vychádzajú mi v ústrety. Mohol som si vybrať, či pôjdem na nočné alebo denné. Posledné mesiace som bral nočné, aby som viac zarobil."

V Austrálii sa mu páči, no nedostatok kvalitných sparingpartnerov chce riešiť. Od nového roku zvažuje prechod do nejakého európskeho klubu. Zatiaľ rozmýšľa o Francúzsku, Anglicku či Nemecku. ,,Stále by som reprezentoval Austráliu a v Európe zbieral body pre krajinu. Súťažením na starom kontinente by som ušetril financie. Tu sadnem do lietadla a za hodinu som na mieste. Z Austrálie je to aj desať hodín a peniaze by sa dali použiť rozumnejšie. S austrálskym reprezentačným trénerom som o všetkom hovoril, súhlasil, ale všetko záleží na funkcionároch, ktorí sú dosť konzervatívni.

---