Vývoj organizácie SZJ a zoznamy činovníkov

1954

Prvé pravidelné tréningy judo v Bratislave pod vedením Róberta Bindera.

1954

Róbert Binder zakladá oddielov judo Slavoj Bratislava, ako odborný poradca v ňom pôsobí Ing. Hána z Brna.

1955

Ladislav Magyar založil judo klub Lokomotíva Košice

Róbert Binder sa zúčastnil kurzu trénerov v Červenom Kostelci

1956

Róbert Binder získal na kurze v Klánoviciach pri Prahe kvalifikáciu trénera a rozhodcu

1957

Cyprián Chlepko získal v drese Dukly Plzeň ako prvý slovenský pretekár titul Majster Československa

1959

Zisk prvých titulov majstrov republiky v kategórii žien /Vášová, Putecová – Slavoj Bratislava/

V predsedníctve Československého svazu judo pracuje Róbert Binder

1960

V Predsedníctve Československého svazu judo pracuje Róbert Binder. V Bratislave začala pracovať sekcia judo pri KV ČSTV. Predseda bol Róbert Binder, členovia: Jungmannová, Lipták, Adamov, Malíček, Takáčová; referent Strenka.

Vznik oddielov Lokomotíva Zvolen (zakladateľ Jaromír Kroužel), Slávia VŠ Bratislava (Viktor Uhliarik), Slávia Ružomberok (manželia Beerovci, Eva Lackovičová).

Štatistika: 5 oddielov, 170 členov

1961

V Bratislave boli usporiadané Majstrovstvá ČSR žien a dorasteniek.

Vznik 9 nových oddielov (Dukla Sliač, Lokomotíva Banská Bystrica a.i.)

Štatistika: 14 oddielov, 413 členov

1962

Z dôvodov vysokého nárastu členskej základne sa začali vytvárať riadiace orgány i v ďalších krajoch. V Košiciach začala pracovať krajská sekcia judo v zložení: Róbert Dusil – predseda, členovia: Václav Dusil, Karol Dusil, Csaba Kende, Jozef Nagy, Konečný, Križko, Fridrich a Mazánek.

Vznik oddielov Pozemné Stavby Bratislava (zakladateľ Ondrej Adamov), SMZ Dubnica, Slávia PF Banská Bystrica, Slávia VŠD Žilina (zakladateľ Alexander Dvonč).

Štatistika: 17 oddielov, 819 členov

1963

V Stredoslovenskom kraji začala pracovať Krajská sekcia judo v zložení: Kroužel, Sanitra, Beseda, Kapuš, Hrubá.

Vo Zvolene sa konal seminár pod vedením prof. Arnala z Francúzska a V. Lorenza z Prahy

Vznikol oddiel Slávia Trnava (zakladateľ Ing. Ivan Benedikovič).

Mahito Ohgo – profesor judo na viedenskej univerzite, 4. dan viedol niekoľko tréningov v Bratislave.

1964

V Bratislave v športovej hale na Pasienkoch bol usporiadaný 1. ročník Medzinárodnej Veľkej Ceny v džude žien.

Vznik oddielu v Novom Meste nad Váhom (zakladatelia p. Malíček a Zicho).

Štatistika: 21 oddielov, 1042 členov

1965

Začala sa pripravovať reorganizácia v ČSTV, pristupovalo sa k dvojstupňovému riadeniu. Zrušili sa krajské sekcie a vznikli nové orgány – oblastné súťažné komisie: OSK Žilina a OSK Košice.

OSK Žilina pracovala v zložení: Dvonč, Riecka, Kravárik, Vološčuk, Adamov, Kroužel a Schwanzerová.

Vznikla prvá dlhodobá súťaž – Slovenská liga družstiev mužov. Víťaz mal právo bojovať v kvalifikácii o postup do I. celoštátnej (československej) ligy.

1966

V OSK Žilina boli doplnení p. Goč a Skybík namiesto p. Rieckej a Schwanzerovej

Vznik oddielu Slovan Patrónka Bratislava.

1967

Vznik oddielov Lokomotíva Rimavská Sobota, SMZ Martin (zakladateľ Cyprián Chlepko)

1968

Začala sa pripravovať reorganizácia štruktúry ČSTV.

Dukla Plzeň bola prevelená do Banskej Bystrice

1969

Uskutočnila sa reorganizácia štruktúry ČSTV. Vznikli národné telovýchovné organizácie ČTO, STO a federálny ČSTV.

Ustanovujúca schôdza Slovenského zväzu judo sa konala v dňoch 12. -13. apríla v Žiline. Schôdze sa za OSK Žilina zúčastnili p. Adamov, Dvonč, Šesták, Zátroch, Skybík, Sklenka, Hrabina, Hanáková, za OSK Košice p. Nagy, Dusil, Ondrík, Chlepko, Kende, Polončáková, Gajdoš.

Schôdzu viedol A. Dvonč, ktorý predniesol i návrh výstavby a organizácie SZJ. Na funkciu predsedu boli navrhnutí 6 kandidáti, z ktorých delegáti za prvého predsedu SZJ zvolili Ondreja Adamova z klubu Pozemné stavby Bratislava. Boli vytvorené komisie: Športovo technická komisia (ŠTK) - predseda D. Zátroch, Kolégium danov – p. V. Dusil, Komisia pre zahraničný styk /M. Ondrík/, Komisia mládeže (KM) - J. Hrabina, Komisia žien (KŽ) - O. Hanáková, Rozhodcovská komisia (KR) - A. Dvonč, Hospodársko-propagačná komisia (HPK) - Strcula, neskôr J. Arnold a Komisia starostlivosti o brancov - J. Nagy.

Predsedom Oblastného zväzu v Košiciach sa stal K. Dusil, OZ v Žiline A. Dvonč.

Bola vytvorená nová štruktúra súťaží – majstrovské súťaže v kategórii mužov, dorastencov, žien, akademické majstrovstvá, II. liga mužov.

V predsedníctve ČSSJ pracovali p. Adamov, Dvonč, Fečer, Nagy, Chlepko.

1970

Naplno sa rozbehli majstrovské súťaže SZJ s priamym postupom na majstrovstvá ČSSR.

Uskutočnili sa školenia trénerov a rozhodcov .

Marta Schwanzerová získala prvý titul majsterky športu

Do Predsedníctva SZJ (P-SZJ) bol kooptovaný Emil Novotný.

1971

Za nového predsedu SZJ bol zvolený Emil Novotný.

Členmi P-SZJ sa stala M. Cabanová. Členmi P-ČSJ boli Dvonč /neskôr D. Zátroch/, Kende, Rusnák, Fečer, Bobák.

Boli vytvorené tri krajské zväzy: stredoslovenský, východoslovenský a Bratislava.

1972

Zloženie P-SZJ bolo: E. Novotný – predseda, členovia: Zátroch, Fečer, Nagy, Juraj Marianek, Gajdoš, Ballová, Lorenz, Chlepko, Kopinič (v záujme pomoci novému športu karate bola pri SZJ založená komisia karate).

Veľká Cena Bratislavy žien bola zaradená do športového kalendára EJU.

SZJ začal vydávať Spravodaj judo

Boli menované reprezentačné družstvá SR.

Štatistika: 42 oddielov, 1888 džudistov, 744 VT, 8 trénerov I. triedy, 54 trénerov

II. triedy, 97 trénerov III. triedy, 53 trénerov IV. triedy

Štatistika: 27 oddielov, 1123 členov, 62 trénerov I. až III. triedy, 38 rozhodcov, 16 skúšobných komisárov, 25 držiteľov STV dan / 2 držitelia 3. dan/

1973

Uskutočnila sa 2. konferencia SZJ na ktorej bolo zvolené nové P-SZJ: E. Novotný – predseda, členovia: Zátroch, Fečer, Hrabina, Kende, Gajdoš, Bocová, MUDr. Štrec /zdravotná komisia/, Fecko – sekretár, Pačajová-Kardošová – kontrolná komisia (KK).

1974

P-SZJ pracovalo v tom istom zložení, ako v roku 1973.

Zväz sa premenoval na Výbor zväzu judo a karate /VZJK SÚV ČSZTV/ bol vytvorený Západoslovenský zväz judo.

Dušan Fečer úspešne zložil skúšky na medzinárodného rozhodcu B kategórie a stal sa prvým slovenským medzinárodným rozhodcom.

1975

E. Novotný sa zo zdravotných dôvodov vzdal funkcie predsedu. Vedením

zväzu bol poverený O. Adamov.

V Predsedníctve VZJK bol poverený vedením trénerskej rady (TR) V. Procházka.

Na Slovensku bolo evidovaných 6 majstrov športu /Synek, Schwanzerová, Novák, Ballová-Fričová, Šustáková-Kaiserová, Ondrušová-Melichárkováˇ/.

Ako vzorní tréneri boli ocenení: Synek, Dvonč, Nagy, Kende, Hrabina.

1976

Plenárne zasadnutie VZJK SÚV ČSZTV potvrdilo uvoľnenie E. Novotného z funkcie predsedu.

P-SZJ pracovalo v zložení: O. Adamov – predseda, členovia: Klementis, Zátroch, Kende, Procházka, Bocová, Fečer, Kmeč, Dvonč, Kopinič

Csaba Kende úspešne zložil skúšky na medzinárodného rozhodcu B kategórie

D. Zátroch bol ocenený titulom vzorný tréner

Diaľkové štúdium trénerov (DŠT) pri FTVŠ ukončilo 5 trénerov, Slovensko má celkom 8 trénerov I. triedy: Synek, Dvonč, Nagy, Hrabina, Hefka, Kende, Zátroch, Procházka.

1977

O. Adamov sa na vlastnú žiadosť vzdal funkcie predsedu. Vedením zväzu bol poverený D. Zátroch.

Vedením ŠTK bol poverený P. Forró, KR D. Fečer, a namiesto J. Bocovej Lehuta

SZJ začal opäť vydávať Spravodaj VZDžK.

Bol zrušený klub SVŠ ČH Bratislava

1978

Uskutočnili sa voľby nových orgánov. III. slovenská konferencia sa uskutočnila 20. mája v Trnave. Konferencia zvolila nové vedenie zväzu. Predsedom sa stal Dušan Zátroch, podpredsedom a predsedom komisie karate L. Klementis, predsedom športovo-technickej komisie P. Forró, predsedom politicko-výchovnej komisie M. Lajčák, predsedom metodickej komisie C. Kende, predsedom trénerskej rady V. Procházka, predsedníčkou komisie žien O. Koňariková, predsedom rozhodcovskej komisie D. Fečer, predsedom disciplinárnej komisie F. Šebej, predsedom komisie mládeže J. Peteja, predsedom hospodárskej komisie F. Lehuta, predsedom kontrolno-revíznej komisie P. Bučka /neskôr F. Dejczö/. Referentkou zväzu bola H. Žitňanová.

Štatistika: 86 oddielov a 5 záujmových krúžkov /z toho judo 43/, 5690 členov /judo 2420/, 353 trénerov /judo 207/ 204 rozhodcov /judo 112/.

Boli vytvorené dve tréningové strediská mládeže (TSM) judo v Bratislave a v Žiline.

1979

D. Fečer a O. Koňariková sa vzdali funkcií v predsedníctve SZJ. Boli nahradení L. Jankovicsom a D. Melichárkovou.

Slovenské judo oslávilo 25. výročie svojho založenia.

Štatistika: 42 oddielov, 1888 členov, 744 VT, 8 trénerov I. triedy, 54 trénerov II. triedy, 97 trénerov III. triedy, 53 trénerov IV. triedy

1980

Predsedníctvo VZDžK ČSZTV: predseda D. Zátroch, ŠTK P. Forró, PVK Lajčák, TK V. Procházka, MK C. Kende, KM J. Peteja, KŽ D. Melichárková, HK F. Šebej, KRK F. Dejczö.

Prehlbuje sa rozpor medzi komisiou karate a zvyškom zväzu.

J. Peteja pôsobí ako člen Realizačného tímu mládeže ČSZJ vedeného Josefom Letošníkom

Štatistika: 43 oddielov judo 779 VT, tréneri I. triedy 8, tréneri II. triedy 12, III. triedy 102, IV. triedy 100.

1981

Predsedníctvo VZDžK: predseda D. Zátroch, ŠTK P. Forró, PVK J. Strelecký, TK V. Procházka, hospodár Štiavnický, MK C. Kende, KM J. Peteja, KŽ D. Melichárková, KR L. Jankovics, KRK F. Dejczö

Štatistika: 40 aktívnych oddielov, 2200 členov, tréneri I. triedy 6, tréneri II. triedy 48, tréneri III. Triedy113, tréneri IV. triedy 122, 19 majstrovských tried VT, VT spolu 445, VTM –244 a VTŽ – 227.

1982

Predsedníctvo pracovalo v rovnakom zložení.

V tomto roku sa prerokovávali závažné dokumenty týkajúce sa najmä organizácie súťaží od roku 1983

1983

Judo bolo zaradené do kategórií diferencovaných športov

18. júna 1983 sa uskutočnila Konferencia zväzu judo a karate SÚV ČSZTV, ktorá sa niesla v znamení osamostatnenia sa judo a karate a vytvorenie samostatných zväzov na konferencii bolo odovzdané Verejné uznanie I. stupňa Emilovi Novotnému za jeho dlhoročnú činnosť v džude

Za členov Výboru zväzu judo SÚV ČSZTV na obdobie 1983-1988 boli zvolení: Zátroch, Molčan, Bocová, Jankovics, Strelecký, Zanovit, Forró, Štiavnický, Diková, Peteja, Novák, Hefka, Fečer, Žarnovičan, Novák, Poruban, Cabanová, Melichárková, Viluda, Horkovics-Kovács

predseda: Zátroch, PVK – Molčan, KŽ –Bocová, RK – Jankovics, Organizačná komisia – Strelecký, TMK – Zanovit, KM – Peteja, ŠTK – Forró, HK – Štiavnický

1984

30. výročie založenia organizovaného džuda na Slovensku

7. 10. 1984 sa uskutočnilo slávnostné zasadnutie Výboru zväzu judo, kde boli udelené telovýchovné vyznamenania: Za zásluhy o rozvoj TV II. stupňa – Fečer, Lipták; Za zásluhy o rozvoj TV III. stupňa – Korbel, Poruban, Hefka, Strelecký

Predsedníctvo Výboru zväzu judo: predseda – Zátroch, PVK – Molčan, Strelecký, KŽ – Bocová, KR – Jankovics, Organizačná komisia. - Strelecký, Mráz, TMK – Zanovit, KM – Peteja, ŠTK – Forró, hospodár K. Štiavnický

Štatistika: 45 oddielov, 3225 členov, 247 trénerov, 108 rozhodcov, 1025 nositeľov výkonnostných tried

1985

Predsedníctvo: predseda – Zátroch, PVK – Strelecký, KŽ – Bocová, KR – Jankovics, Org. K. - Mráz, TMK – Zanovit a Kende, KM – Peteja, ŠTK – Forró, HK – Štiavnický

Uskutočnilo sa 4. zasadnutie Výboru zväzu judo a to dňa 14. 12. 1985 v Bratislave a bolo zamerané na prípravu plánu činnosti na rok 1986

Štatistika: 45 oddielov, 3573 členov, 267 trénerov, 183 rozhodcov, 1284 nositeľov VT

1986

Dušan Zátroch zložil úspešne skúšky na medzinárodného rozhodcu B kategórie

1987

Ladislav Jankovics zložil úspešne skúšky na medzinárodného rozhodcu B kategórie

1988

Na konferencii VZDžK v Trnave bolo zvolené nové predsedníctvo. Predsedom sa stal Ladislav Kmeč zo Slávie Trnava.

Predsedníctvo VZDž SÚV ČSTV: Kmeč, Forró, Majerník, Peteja, Gregor, Jirsák, Štiavnický, Chudý, Šarnik, Hrabina, Hefka, Bellayová, Krasl, Pospíšilová

C. Kende a D. Zátroch vydávajú publikáciu: Metodická príručka pre vedúcich krúžkov judo.

1989

Predsedníctvo pracuje v nezmenenom zložení.

Po úmrtí L. Kmeča bol do konania generálneho zhromaždenia poverený funkciou predsedu M. Hefka.

1990

Generálne zhromaždenie v Žiline zvolilo nové vedenie SZJ. Predsedom sa stal P. Forró – Pozemné stavby Bratislava.

Ako generálny sekretár SZJ začal pracovať I. Šuhaj.

1992

Generálne zhromaždenie dňa 4. 7. 1992 v Žiline potvrdilo vo funkcii predsedu p. Forra.

Po rozdelení ČSFR rozhodol VV ČSSJ na svojom zasadnutí dňa 2. 12. 1992 v Brne o ukončení činnosti a zániku ČSSJ. SZJ vznikol ako samostatný právny subjekt.

Marián Hefka ako prvý v histórii Československého judo zložil skúšky na kvalifikáciu rozhodcu A kategórie /neskôr olympijský rozhodca/

1993

EJU na svojom kongrese v Zürichu dňa 3. 4. 1993 prijala SZJ za riadneho člena.

1994

Generálne zhromaždenie dňa 2. 7. 1994 v Martine zvolilo nové vedenie SZJ. Predsedom sa stal Marián Hefka – Sokol Bratislava, predsedom KRK – Ján Peteja, generálnym sekretárom I. Šuhaj. Výkonný výbor pozostával zo zástupcov Krajských zväzov.

M. Lazár zložil úspešne skúšky na medzinárodného rozhodcu B kategórie.

V SR boli celkom 4 aktívni medzinárodní rozhodcovia – Hefka, Jankovics, Zátroch, Lazár

1995

TJ Slávia Trnava a SZJ v Trnavskej športovej hale úspešne usporiadali Majstrovstvá Európy družstiev, predsedom organizačného výboru bol Jozef Svátek.

Výkonný výbor SZJ pracoval v nezmenenom zložení

1996

GZ dňa 6. 7. 1996 v Martine potvrdilo vo funkcii predsedu Mariána Hefku – Sokol Bratislava, predsedom KRK sa stal P. Forró.

VV SZJ pracoval v zložení: Hefka, Šuhaj, Vincze, Baran, Lazár, Pospíšek, Marianek, Kolarovič, Leitman, Krasl, Peteja, Mezovský, Kozák, Szelle.

EJU menovala M. Hefku členom riadiaceho orgánu EJU /Komisia rozhodcov EJU/

1997

VV SZJ pracoval v zložení: Hefka, Šuhaj, Pospíšek, Lazár, Szelle, Vincze, Baran, Kozák, Krasl, Leitman, Svátek, Mezovský, Forró

1998

GZ, ktoré sa uskutočnilo dňa 5. 7. 1998 v Žiline, zvolilo opäť do funkcie predsedu M. Hefku

Uskutočnilo sa i mimoriadne GZ (29. 11. 1998) v Bratislave za účelom prerokovania a schválenia nových stanov SZJ

VV SZJ pracoval v zložení: Hefka, Šuhaj, Pospíšek, Vincze, Szelle, Kozák, Leitman, Mezovský, Lazár, Krasl, Baran, Franický, Svátek

1999

Judo klub Pozemné stavby Bratislava a SZJ v dnešnej ST aréne úspešne usporiadali Majstrovstvá Európy mužov a žien, predsedom organizačného výboru bol Igor Šuhaj.

VV SZJ pracoval v zložení – Hefka, Šuhaj, Lazár, Vincze, Svátek, Kozák, Leitman, Franický, Baran, Pospíšek Mezovský, KRK - Zátroch;

27. novembra sa uskutočnili v Pezinku oslavy pri príležitosti 45. výročia založenia organizovaného džuda na Slovensku za účasti starších českých a slovenských funkcionárov. Uskutočnilo sa i priateľské stretnutie reprezentácie Slovenska s výberom ligy ČR s výsledkom 7:0.

Vladimír Hnidka zložil skúšky na stupeň medzinárodný rozhodca B kategórie.

2000

GZ, ktoré sa uskutočnilo dňa 8. 7. 2000 v Nitre, zvolilo do funkcie predsedu M. Hefku

Predsedníctvo SZJ tvorili: Hefka, generálny sekretár Plaštiak /neskôr Pisoň/, Mezovský, Vincze, Baran, Kmeť, Konárska

Členmi VV SZJ okrem členov predsedníctva boli: Šuhaj, Pospíšek, Kozák, Lazár, Svátek, Leitman, Krasl, Peteja, Franický, Majorošová, Astrab, Svoreň, Jukl, Ufrla, Gorlicki, Hariš, Kolarovič, Izák, Sládek, Kurian.

2001

VV a P-SZJ pracuje v nezmenenom zložení

Tomáš Jukl úspešne zložil skúšky na medzinárodného rozhodcu B kategórie

2002

GZ dňa 13. 7. 2002 v Dubnici nad Váhom zvolilo do funkcie predsedu M. Hefku, za predsedu KRK A. Pospíška.

Predsedníctvo SZJ pracovalo v zložení: Hefka, Kolarovič, Baran, Mezovský, Kmeť, Vincze, Paríšek

Členmi VV SZJ okrem členov predsedníctva boli: Šuhaj, Tománek, Svátek, Donner, Poruban, Peteja, Sládek, Franický, Konárska, Kittanová, Svoreň

2003

Predsedníctvo SZJ pracuje v nezmenenom zložení.

Medzinárodný rozhodca V. Hnidka úspešne zložil v Abuji /Nigéria/ skúšky na stupeň olympijský rozhodca

2004

GZ dňa 28. 8. 2004 v Rimavskej Sobote zvolilo do funkcie predsedu M. Hefku, do funkcie predsedu KRK I. Šuhaja.

Predsedníctvo SZJ pracuje v zložení: Hefka, Valčeková /generálna sekretárka/, Mezovský, Hnidka, Svátek, Donner, Dálik, Keszely, Svátek.

Členmi VV SZJ okrem členov predsedníctva sú: Pospíšek, Tománek, Franický, Kozák, Poruban, Peteja, Kittanová, Svoreň