|
Populárne linky História SZJ pre Vás
Nemala by chýbať v knižnici žiadneho slovenského džudistu. |
Miroslava JánošíkováNa prvých tréningoch sa Mira objavila v roku 1980 v oddieli judo Rapid Bratislava po reakcii na inzerát v denníku „Večerník“. V kategórii žiačok a dorasteniek tu pod vedením vtedajšieho trénera Ivana Liptáka začala svoju mimoriadnu pretekársku kariéru. V roku 1984 prestúpila za lepšími a kvalitnejšími tréningami do TJ Vinohrady Bratislava, kde sa v tom čase podarilo sústrediť viacero šikovných a talentovaných dievčat. V dorasteneckej kategórii Miru pribrzdilo nepríjemné zranenie, v roku 1986 sa jej však podarilo vrátiť na tatami a vďaka cieľavedomosti, tvrdej práci a zodpovednému prístupu k tréningovému procesu začala opäť dosahovať úspechy. V roku 1986 obsadila na Majstrovstvách ČSSR v kategórii dorasteniek jednotlivcov a družstiev 2. miesto, o rok nato sa stala majsterkou Slovenska v kategórii do 61 kg. V roku 1988 sa stala opäť majsterkou Slovenska, tentoraz v kategórii do 56 kg a k titulu pridala ešte 2. miesto na M-ČSSR žien. Oddiel TJ Vinohrady získal v tomto roku aj jej zásluhou titul majstra ČSSR družstiev. Vzhľadom na výkony bola v tomto roku zaradená do reprezentácie ČSSR. V roku 1989 už suverénne kraľovala na Slovensku a v ČSSR v kategórii do 56 kg. Na jej prvých Majstrovstvách Európy v Helsinkách obsadila pekné 7. miesto, čo jej prinieslo i nomináciu na Majstrovstvá sveta v Belehrade.
V roku 1993 už v ére samostatného Slovenska pokračovala v postupe k európskej a svetovej špičke, keď po predpokladaných 1. miestach na MSR a MVC Slovenska získala 2. miesto na MTA Budapešť, 3. miesto na MTA Praha a Varšava. V európskom rebríčku opäť figurovala na 4. mieste vo svojej kategórii. Na Majstrovstvách sveta v Hamiltone obsadila 9. miesto. Rok 1994 bol z pohľadu dosiahnutých výsledkov ten najúspešnejší. Mira po „povinných“ víťazstvách na MSR a MVC Slovenska a získala 2. miesto na MTA Moskva a 3. miesta na MTA Budapešti a Prahe. Výbornú formu ukázala na ME v Gdansku, keď pre Slovenské judo kategórii do 61 kg vybojovala historicky prvú bronzovú medailu zo senorkého šampionátu.. V európskom rebríčku figurovala v tomto úspešnom roku na 3. mieste. Po týchto úspešných rokoch Mira prerušila svoju športovú kariéru a venovala sa rodine. Avšak hneď ako jej to čas dovolil, vrátila sa na tatami. V rokoch 1995 až 1998 získala titul Majsterky Slovenska buď v súťaži jednotlivcov alebo družstiev. Ešte v roku 2002 si „odskočila pozápasiť“ na MSR, kde opäť vyhrala. V tomto období sa už začala venovať aj trénerskej práci. Popri tréningoch stihla vyštudovať FTVŠ a stať sa diplomovanou trénerkou. Je skúšobným komisárom I. triedy a nositeľkou stupňa technickej vyspelosti 3. dan. Vo svojej bohatej športovej kariére získala celkom 16 titulov Majsterky Slovenska, 5 titulov Majsterky ČSSR a ČSFR, zúčastnila sa na ôsmych ME, štyroch MS a raz na OH. Je to bilancia ojedinelá a zároveň skvelá. Hovorí sa, že tréner je vtedy úspešný, ak jeho zverenci ho prekonajú. V tomto prípade to však bude skutočne veľmi ťažké. |
V nasledujúcich rokoch 1990 až 1992 na domácej (československej) pôde premožiteľku nenašla, na MSR a MČSFR získala titul, i keď v roku 1992 to už bolo v kategórii do 61 kg a v roku 1992 i v absolútnej kategórii. V rámci medzinárodných výsledkov získala v roku 1991 na Medzinárodnom turnaji A kategórie v Budapešti 3. miesto, v náročnom olympijskom roku 1992 2. miesto na MTA Paríž, 3. miesto na MTA Sofia a Basel, 9. miesto na ME v Paríži. Na OH postupovala zo 4. miesta v európskom rebríčku. Tu po veľmi dobrých výkonoch a vyrovnaných zápasoch so svetovou špičkou vybojovala pekné 9. miesto.